Databáza zodpovedne hospodáriacich farmárov

Vytvárame KRAJINU ŽIVÚ a bohatú…

…krajinu s lúkami plnými voňavých kvetov, bzučiaceho hmyzu, farebných motýľov. Kde gazdovia hospodária šetrne k prírode, svojou prácou zveľaďujú zem a jej bohatstvo. Kde za úrodu dostanú spravodlivejšiu odmenu a my za svoje peniaze zdravšie a čerstvejšie potraviny. Krajinu, kde sa pamätá na tradíciu, kde človek pomôže človeku…
Taká krajina vzniká z pochopenia a záujmu nás – ľudí ktorí tu žijeme.

Pozrite sa s nami ako súvisí práca našich gazdov s druhovým bohatstvom krajiny. A ako my – spotrebitelia a pôžitkári hľadajúci kvalitu, chuť a zážitok – môžeme prispieť k udržateľnému hospodáreniu, hodnotnému životnému prostrediu a na oplátku získať zdravé a čerstvé potraviny.

Projekt Krajina živá začal vďaka občianskemu združeniu PRALES v Strážovských vrchoch. Od leta 2019 sme si my, členovia BROZ – ochranárskeho združenia, projekt adoptovali a v rámci projektu LIFE SUB-PANNONIC stránku aktualizujeme a rozširujeme do ďalších regiónov Slovenska.

– BROZ

Prečo to robíme?

PRE ŽIVOT V KRAJINE

 

PRE ZDRAVIE ĽUDÍ

 

PRE BOHATSTVO REGIÓNU

 

Krajina živá

Väčšina druhového bohatstva Slovenska je viazaná na nelesné plochy – pasienky, lúky, staré sady, mokrade… Nelesné plochy tu boli prítomné dávno predtým, ako ju pozmenil človek (nebol tu teda všadeprítomný les, ako nás učili v školách). Vznikali a udržiavali sa pôsobením rôznych „katastrof“ – požiarov, veterných smrští a aj vďaka pastve veľkých bylinožravcov – praturov, divých koní, zubrov a mnohých iných. Väčšina z nich vymrela zrejme s pričinením človeka, ich miesto však rýchlo zaujali domáce zvieratá. Človek prednostne obsadzoval otvorené, dosiaľ nezalesnené plochy v nížinách – isto sa na nich ešte stále pásli divé kopytníky. Kultúrna krajina teda priamo nadväzuje na praveké pasienky. Dokazujú to početné výskumy zo západnej a strednej Európy. Aj z období, kedy sa v strednej Európe predpokladala prítomnosť rozsiahlych zapojených lesov sa objavujú jednoznačné dôkazy, že tu žili zvieratá a rástli rastliny typické pre stepi a trávnaté plochy. Nie je teda pravda, že bez človeka by sme tu mali iba zapojené lesy – naša krajina bola oveľa pestrejšia ako si myslíme. Od pasienkov, cez riedke háje, kroviny, mokrade, až po väčšie a menšie lesy.

Nelesné biotopy a pastva v priestore strednej Európy nikdy nestratili kontinuitu – a z toho vyplýva aj veľká druhová rozmanitosť organizmov na dnešných lúkach a pasienkoch. Pastva je preto najlepším a najprirodzenejším spôsobom udržiavania druhového bohatstva nelesných plôch.

Pokiaľ sa v našej krajine prestane pásť a kosiť, lúky a pasienky postupne zarastú nepriechodnými kríkmi a veľká časť druhového bohatstva zanikne spolu s nimi.

Pastva zvierat, najmä extenzívna, vytvára oveľa jemnejšiu a pestrejšiu mozaiku biotopov ako akýkoľvek traktor s kosačkou alebo mulčovačom, samozrejme aj s väčším druhovým bohatstvom.

Navyše, bez chovu zvierat by neexistovali ani lúky – seno z nich sa totiž využíva na kŕmenie zvierat v zime.

 

Ako na to?

Najlepším spôsobom ako udržať v krajine pastvu zvierat je podpora tých čo ich chovajú – kúpiť si priamo u nich syr, mlieko, bryndzu

 

– BROZ